História a popis plemena

Prapôvod vzniku wyandotiek je v Spojených štátoch amerických v polovici 19. storočia. Názov dostali podľa severoamerického indiánskeho kmeňa Wyandots. Ako plemeno boli uznané v roku 1883. Ten istý rok sa dostali aj do Nemecka, kde sa začal ich "boom".Zdrobnené wyandotky boli vyšľachtené zo svojej veľkej menovkyne, wyandotky striebornej. Práve ona bola, ako prvý farebný ráz, ktorý chovateľia vyšľachtili.

 Použili pri tom sebritky, brahmanky, kočinky a hamburčanky.

zdroj: internet

Exteriér

Zdrobnená wyandotka patrí medzi veľmi estetickú a často chovanú hydinu. Svoju obľubu si získali kombinovanou úžitkovosťou a vysokou estetickou hodnotou. 

Pre objasnenie si treba uvedomiť, že pri šľachtení vznikli dve línie na základe toho, odkiaľ zvieratá pochádzajú. Nemecké wyandotky sú v porovnaní s holandskými na vyšších nohách a odlišujú sa aj tvarom chvosta. Holandské wyandotky zodpovedajú skôr americkému štandardu. Na palete zdrobnenej hydiny patria wyandotky medzi stredne ťažké s dokonale zaobleným trupom. Horná línia chrbta tvorí lírovité zaoblenie a plynule prechádza do chvosta, ktorého obrysy zozadu pripomínajú podkovu vyplnenú mäkkým perím, tvar pri dokonalej plnosti pripomína kvet chryzantémy. Prsia sú pomerne hlboké, široké a plné. Pre wyandotky je typické bohaté mäkké perie, ktoré vytvára dojem zaguľatenosti.  

    Krátka, široká a guľatá hlava je zdobená ružicovým hrebeňom, ktorý je pevne nasadený s jemným perlením plynule prechádzaci do tŕňa. Tvár je načervenalá, hladká a veľmi jemne operená. Oči majú oranžovočervené sfarbenie. Ušnice sú červenej farby a beháky jasne žlté.

Farebné rázy

Tak ako veľká wyandotka, aj zdrobnená sa vyskytuje v rôznych farebných rázoch. Časť bola vyšľachtená v Anglicku a Holandsku, ale "gro" farieb bolo vytvorených v Nemecku. Najznámejšie farebné rázy sú červená, biela, žltá, čierna, modrá, modrolemovaná, kolumbia, žltá kolumbia, kolumbia s modrou kresbou, lososová, trojfarebná, jarabičia vlnitá, strieborná vlnitá, pásikavá, zlatá čiernolemovaná, zlatá modrolemovaná, strieborná čiernolemovaná, žltá bielolemovaná, zlatokrká, striebornokrká, čierna bieloporcelánová, oranžovaná vlnitá,... 

         foto: internet

Povaha

Patria medzi veľmi priateľské a dôverčivé zvieratá, ktoré majú kľudnú povahu. Chovateľa, ktorý sa k ním správa s láskou si wyandotky rýchlo obľúbia. Sú prítulné a krotké. Čo sa povahy kohútov týka, literatúra charakterizuje kohútov wyandotky, ako znášanlivé voči ostatným, ale z vlastnej skúsenosti viem, že sa kohúti neznesú, keď nie sú oddelení, správajú sa voči sebe agresívne, ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Určite by som ich však mohol doporučiť pre rodičov, ktorí hľadajú niečo pre svoje deti ako hobby. Čo sa preletovania týka, problémy môžu vzniknúť, kým ide o mladé jedince. Sliepky po začatí znášky takmer vôbec nelietajú a u kohútov je toto správanie rovnaké, až na tú znášku . Zdr. wyandotky svojej obľube vďačia aj preto, že im stačí aj obmedzený priestor, nie sú náročné na veľký výbeh, i keď najlepšie ukážu na zatrávnenosť priestranstve. Wyandotky patria medzi výborné nosnice. Je to moja dlhoročná skúsenosť i keď ich literatúra zaraďuje medzi sliepky s priemernou znáškou, dokážu prekvapiť.

Sliepky o váhe 0,9-1,1kg znášajú vajcia o priemernej váhe 43g, čo je perfektný výkon vzhľadom na veľkosť. Pre porovnanie sliepky(veľká forma) s váhou 2,5-3,0kg znášajú vajcia o váhe cca 55 -60g. Vajcia od ročnej sliepky sú o váhe 48-50 a viac. Priemerná ročná znáška tohoto plemena sa pohybuje okolo 160-180 vajec, ale pri kvalitnom kŕmení a optimálnom svetelnom režime najmä počas zimných mesiacov sa toto číslo alikvotne zvyšuje. Pre chovateľa, ktorý hľadá sliepku na prirodzený odchov je wyandotka priam stvorená. Patrí medzi tvrdohlavé až zarputilé kvočky, ktoré si nájdu spôsob ako okabátiť chovateľa a vyliahnuť pár kuriatok. Sú často používané na liahnutie kurčiať iných druhov.

Parametre wyandotiek:

Výstavná hmotnosť kohúta: 1,2kg   

Výstavná hmotnosť sliepky: 1,0kg  

Minimálna hmotnosť násadových vajec: 40g 

Farba vajec: smotanová až svetlohnedá 

Veľkosť registračného krúžku(kohút): 15   

Veľkosť registračného krúžku(sliepka): 13 

Priemerná znáška v 1. roku: 160 vajec  

Odchov wyandotiek   

Zdrobnené wyandotky chovám už skoro dlhý čas. Popri ich úžitkovosti si trúfam povedať, že patria medzi najlepšie kvočky, ak nimi nie sú , ale možno som trocha zaujatý.

Keďže už dlhšiu dobu disponujem vlastnou liahňou začala mi byť táto ich vlastnosť kedysi veľmi vyhľadávaná nežiaducou. Posledné roky si vyberám sliepky, kde matky sliepok nejavili záujem o hniezdo a pud kvokavosti bol nepatrný. Je veľmi dôležité aj to, aby  chovný kohút bol potomkom takejto sliepky, ale vzhľadom na to, že ide o nepríbuzného jedinca, táto vlastnosť sa dokazuje ťažko...Takto zvýšim znášku a ekonomiku chovu. Ale aj pri tejto mojej snahe sa každý rok nájde zopár tvrdohlavých sliepok, pod ktoré pre nostalgiu, či potešenie oka podložím 13-17vajec podľa veľkosti sliepky. Oplodnenosť je priamo úmerná kvalite krmiva, stavu zvierat, počtu sliepok pridelených jednému kohútovi a ročnému obdobiu. Násadové vajcia musia mať predpísanú hmotnosť min. 40g. Pred začatím zberu násadových vajec hydine primiešavam vitamíny, minerály, zvyšujem prísun vápnika v podobe vaječných škrupín a v neposlednom rada treba zvýšiť aj podiel živočíšnych bielkovín(zbytky mäsa, vývaru,...). Čo sa týka zmesky, s ňou treba pri zbere násadových vajec dávať pozor. Pri zmeske sa totiž zvyšuje kvantita a ide to často na úkor kvality násadových vajec. Ja začínam zbierať násadové vajcia koncom februára až začiatkom marca. Starostlivo si ich označím ceruzkou, aby sa náhodou nepomiešali. Každý deň ich na lieske preklopím raz tupým a druhýkrát špicatým koncom. Takto pripravené a uskladnené vajcia (max. 10 dní) putujú pod sliepku alebo do liahne. Pod sliepku sa dostanú, až keď je rozsedená aspoň 3-5 dní a bola premiestnená na miesto, kde môže kvočať.

 

Pri prirodzenom odchove pod kvočkou chovateľovi odpadá starostlivosť o zabezpečenie optimálneho tepla. Toto vyrieši za neho sliepka. Je to však náročnejšie na priestor, keďže každá kvočka rozhrabe všetko a povláči kuriatka po celom dvore, aby im našla nejaké chutné sústa. Kvočka vodí svoje potomstvo 4-6 týždňov. Je to postačujúca doba na to, aby sa kurence osamostatnili a vytvorili si tepelnú izoláciu.

Posledné roky uprednostňuje odchov umelý, možno ma pár chovateľov za to ukameňuje, ale je to pohodlnejšie, vajíčka nasadím podľa želaného termínu liahnutia a v neposlednom rade som dospel k názoru, že kury liahnuté umelo sú menej bojazlivé voči človeku než kury liahnuté prirodzene. Predsa každý chovateľ si radšej popestuje kuriatko z odchovne, kde mu nehrozí útok od starostlivej matky  a  zviera si už v mladom veku vytvára vzťah k človeku, kdežto u kvočky sa toto aplikovať nedá.

V súčasnosti mám liaheň z Anglicka na 56 zdrobnených slepačích vajec a tiež jej menšie prevedenie na polovičný počet tej väčšej. Sú to automatické liahne, iba musím každý 3. deň doliať vodu na zabezpečenie dostatočnej vlhkosti v liahni. Veko liahní je priesvitné. Zväčša 1 pre liahnutím vajcia premiestnim do doliahne s nenúteným pohybom vzduchu (tzv. prirodzenou cirkuláciou).

                                        

Liaheň slúžiaca na doliahnutie kurčiat

     zdroj Internet

 

Malé wyandotky sú veľmi živé, rýchlo rastú a operuju. Vo veku 4-5 mesiacov dosahujú pohlavnú dospelosť. Keďže ide o zdrobnené plemeno nepotrebuje na vývoj takú dlhú dobu ako veľké plemená. U priemernej wyandotky je už 4-5 mesačná mládka pripravená na znášku. Vajíčka sú síce zo začiatku malé a podobajú sa skôr tým holubím, ale  rýchlo sa roznesú.